Opekačka pri bytovke

Bolo to asi pred dvoma rokmi na konci roka. Bolo krásne ráno. Už predchádzajúci deň sme sa dohodli, že pôjdeme opekať.
No ráno to tak nevypadalo. Mali sme zbierať smeti no nestalo sa tak. Naša pani učiteľka povedala, že keď už máme všetko pripravené tak pôjdeme. Hlavná otázka bola, kde pôjdeme opekať. Nakoniec navrhla Eliška nech ideme pred bytovku.
Tak sme aj išli. Najprv sme rozložili oheň. No to vám poviem, že to bola sranda.
Potom sme začali opekať. Snažili sme sa narezať špekačky. No nie každý mal nožík a ak sme aj mali boli to obrovské nože. Pani učiteľka nám povedala nech zaobchádzame s nimi opatrne, aby sme sa neporezali.
Boli sme tam celé dopoludnie a užili sme si posledné chvíle spolu, než začnú prázdniny. Keď sme sa dobre najedli a upratali po sebe tak sme sa niektorí rozišli a niektorí sme išli na kofolu. Tam sme sa ešte porozprávali, urobili sme si zopár fotiek a rozišli sme sa.

Monitor - testovanie deviatakov

Testovanie nás čakalo 9. marca. Nikto sa na ten deň netešil.
Niekoľko dní pred testovaním sme mávali doučovanie zo slovenčiny a matiky.
Prišiel 9. marec. Niektorí sa na to testovanie tešili, iní zase nie. Mali sme stres, strach ako to všetko dopadne a boli sme radi keď sme ho dopísali. Podľa mňa, na testovanie sa moji spolužiaci netešili. Veď ani som sa netešila na testovanie. Prvý test bol z matiky. Bol naozaj ťažký, veď ešte to aj v spravách na Markíze dávali. Potom sme mali prestávku. Po prestávke sme písali test zo slovenčiny. Slovenčina bola oveľa ľahšia ako matika.
Keď sme dopísali aj slovenčinu, tak sme išli na obed a po obede sme sa vybrali do reštaurácie Margaréta. Bola tam veľká sranda. Aspoň sme sa odreagovali a nemysleli na monitor, že ako sme dopadli. Takto vyzeral náš ťažký a namáhavý deň, keď sme písali monitor.

Naše školské obedy

Naše školské obedy bývajú vždy veľmi veselé.
Najprv stojíme v rade na obed a netrpezlivo čakáme na svoju porciu jedla, pomedzi to sa chlapci bijú a dievčatá rozoberajú najnovšie klebety, ktoré sa dozvedeli cez prestávky. Ako sa rad blíži k okienku na jedlo, bitky ustanú a nastáva tlačenica. Každý si nájde svoje miesto, podľa toho ako dobehol a keď sa konečne dostane k okienku, je šťastný.
S táckou sa potom uberáme k svojmu stolu. Náš stôl je úplne na samom konci jedálne, kde sa môžme nerušene rozprávať.

My ako malí prváci a náš obedový stôl, ktorý bol vtedy úplne vpredu

Pri stole má každý svoje miesto. To sa viac-menej mení podľa toho, kto ako dobehne do jedálne.
A keď sa každý z nás usadí, nastane zábava. Občas sa pri obede nedá poriadne sedieť, tak sa stôl natriasa našim smiechom.
Prvú väčšinou jeme polievku, ktorá často skončí v miske spolužiakov. Potom máme hlavné jedlo - nejaké mäso, múčnik alebo cestoviny. Pamätám si, ako sme raz mali na obed tvarohový koláč. Bol piatok, všetky hodiny sme už mali za sebou a tak sme sa dobre zabávali. Spolužiak Dominik vyprskol smiechom a jeho tvaroh z koláča skončil na oproti sediacemu Tomášovi, vedľa sediacemu Karolovi a tiež aj Dominik sám ho mal po tvári.
Celá trieda sa smiala ešte aspoň týždeň a vždy, keď si na tento incident spomenieme (a hlavne pri obede) tak sa dodnes zabávame.

Výsledky Monitoringu

Takže dnes je pondelok 28.3.2011 prišli výsledky testovania deviatakov, dnes je ten velký deň.
Cez desiatovú prestávku prišiel za nami Pán riaditeľ a oznámil nám že výsledky sú tu a že nám ich povie Triedna učiteľka. Na hodinu Angličtiny kde tie výsledky nám má povedať triedna som sa vôbec netešila...
Najprv nám povedala aby sme hádali koľko percent z testov máme...Prišiel rad na môj výsledok, hádala som že z matematiky mám 0% a zo Slovenčiny 45%....NIE!.. Bolo to oveľa lepšie...Nie som zo svojím výsledkom moc nadšená, ale na to aký ťažký ten monitoring bol, som to "dobre" napísala...

Náš deň filmovej postavy

V školskom roku 2009/2010 sa na škole konal Deň filmovej postavy. Žiaci, ale aj učitelia sa mali obliecť ako postava z nejakého filmu.

V ten deň sme sa učili dve hodiny, a potom sme mali diskotéku. Diskotéka bola super. Učitelia si medzitým pre Nás pripravili aj rôzne hry, ktoré sa hrali v rôznych filmoch. V tento deň bola na škole veľká sranda. Všetci sme sa výborne zabavili a robili sme si so seba srandu.

Ja s Ivetkou sme sa rozhodli, že sa oblečie za texaských rangerov. Vyzerali sme naozaj veľmi smiešne. Ešte si pamätám ako som Ivetke namaľovala tvár na tmavo hnedú, pretože predstavovala rangera, ktorý bol černoch. Vyzerala veľmi smiešne, tak ako aj všetci ostatní.

Tento deň bol naozaj super :DDD

Minulosť a súčasnosť

Prvý stupeň stál fakt za tú srandu... Ale poďme k téme. Na prvom stupni sme mali dvoch učiteľov: pána učiteľ Antona Pieroga a pani učiteľku Martu Miterovú.
Sú to dobrý učitelia ktorých si vážime, dúfam že sa nehnevajú na nás.
Boli sme počtom žiakov pätnásti to bola minulosť teraz sme skončili ako deviati deviataci.
Naučiť nás naučili učitelia poslúchať ako koho, ale to len zo srandy som myslel. Teraz keď že sme deviataci rozhodujeme sa na akú strednú školu kto pôjde. Už je aj rozhodnuté a prihlášky odoslané.
Je to zvláštne jak ten čas letí, ale nič sa nedá robiť. Niektorý sa zmenili povahovo niektorý úplne vzhľadom.... Doba sa mení ľudia sa menia takže aj deviataci.... :D :D

Zápis do 1. triedy

Keď som išla na zápis do 1. triedy mala som veľké obavy. Prišli sme s mamou k pánovi učiteľovi, ktorý mi mal byť triedny. Mali sme vyplniť test,ktorý nám dali no ja som odmietala. Stále som hovorila, že chcem nakresliť čierneho koňa.
Pán učiteľ už strácal so mnou trpezlivosť.
Ja som stále opakovala, že chcem nakresliť čierneho koňa. Nakoniec súhlasil a ja som mu nakreslila čierneho koňa. Mama mi doma povedala, že pán učiteľ na mňa povedal, že to bude radosť učiť. A to sa aj potvrdilo.
Bola som ako sa povie živé dieťa.
Mala som veľa energie, ktorú som nevedela minúť. Bolo to hlavne na výtvarnej hodine, keď nám pán učiteľ pustil pesničku o Uragáne . Samozrejme nás pri tom nahrával. To bolo to najhoršie, pretože som si pospevovala a na videu to vyzeralo veľmi smiešne. Pobavili sa na mne všetci spolužiaci.

Príbeh

Volám sa Karol Mics !
Chodím do tejto školy siedmy rok. Prvé dva ročníky som chodil do školy vo Veľkom Krtíši. Keď som sem prišiel ako tretiak moje pocity boli zvláštne a cítil som sa ako nováčik koho nikto nemá rád. Časom to bolo inak. Ak dobre viem môj prvý kamarát z triedy bol Matej Mihálik a neskôr som sa s kamarátil aj s ostatnými. Roky išli a čoraz viac sme sa zbližovali až sme sa dostali do deviateho ročníka kde sa budeme lúčiť a naše doteraz budované kamarátstvo sa čím ďalej tým rýchlejšie stratí. Aj keď sme sa museli veľa učiť,namáhať aj tak sme držali spolu ako kolektív.
Z tejto školy si beriem veľa pekných zážitkov ktoré ma vnútorne napĺňali. Rôzne super akcie.
Môžem povedať že naša trieda nieje obyčajná, my sme iní ako ostatní. Tešíme sa z každého čo nás stretne a máme radosť že sa navzájom máme.

Mikuláš 2009

Podľa mňa bola najsmiešnejšia situácia pred troma rokmi. Bolo to na Mikuláša, keď sme mali ako program módnu prehliadku. Dievčatá boli oblečené ako chlapci a chlapci mali oblečení ako dievčatá.
Pamätám si, že ja a Tánička sme mali oblečené obleky v ktorých sme vyzerali komicky. Ale aj tak boli najlepší chlapci.
Dominik mal dlhé hnedé šaty, ktoré mu veľmi pekne pristali. Tomáš mal na hlave modrú parochňu, ktorá splývala s jeho blonďavými vlasmi. Najlepšia s dievčat bola hádam Bia s Eliškou. Boli oblečené ako raperky. Všetci sa pobavili a zasmiali. Hlavne naši páni učitelia.

Vianočný stromček

Blížili sa Vianoce 2010. Ako každá trieda aj naša chcela mať vyzdobenú triedu a tak vo mne vzkrsla myšlienka vianočného stromčeka. Dlho som rozmýšľal skade taký dostať. Nakoniec som dospel k záveru že na Lázku najdeme nejaký spílený strom a z toho odpílime vrcholec. Už len vystihnúť dobré počasie , požičať si od starkej pílku a ideme. Ešte mi vŕtalo v hlave koho zobrať na pomoc.
Tomáš sa podujal na túto činnosť. Zobrali sme pílku, išli na Lázok, pozreli sme sa či sa nikto nepozerá, našli jeden starý spílený strom, a ideme na to.Tomáš chytil strom a ja som ho odpílil ten
vrcholec. Stromček sme ukryli pri skládke. Skoro ráno keď som prišiel autobusm do školy, išiel som na skládku a stromček som zobral. Už len vystihnúť keď ma nikto nevidí, a šupom s ním do školy.
Dievčatá doniesli ozdoby, a mali sme vianočnú výzdobu ako nikto iný.

Koncoročný výlet na Orave

Bolo to na konci 7. ročníka. Náš koncoročný výlet, bol výlet na Oravský hrad a Oravskú priehradu.
Na Oravskom hrade bola sranda. Keď nás sprievodkyňa sprevádzala hradom, tak sme prechádzali cez jednu miestnosť, kde bolo obrovské zrkadlo. Sprievodkyňa nám rozprávala o tom zrkadle toľko, že keď sa doňho pozrie nevydaté dievča, tak sa do roka vydá. Potom sprievodkyňa povedala mojej kamarátke a spolužiačke Eliške, nech sa doňho pozrie. Bola to síce len názorná ukážka. Všetci, čo sme tam boli, tak sme sa začali smiať.
Od toho výletu už ubehne o pár mesiacov druhý rok a ešte sa nevydala. Tak predsa to nebola pravda.

Deviati mušketieri

Tak môj život sú bez pochyby moji spolužiaci s ktorými som prežil deväť krásnych rokov. Za tieto roky sme prežili strašne veľa zážitkov. Ale predsa dva roky boli špeciálne a to siedmy ročník a samozrejme ten najdôležitejší posledný deviaty.


Siedmy ročník bol z môjho pohľadu ten najlepší pretože sme sa len zabávali a ničili všetko čo nám prišlo pod ruky, a to myslím do slovne. Našim najväčším "úspechov" boli bezpochyby rozbitie dverí ktoré sa nám podarilo rozbiť až tri krát. No nikto nežaloval že kto to urobil, všetci sme držali pokope a nejak sa to neskôr aj utriaslo. Medzi ďalšie "úspechy" patria: rozbitie stoličiek, kvetináčov, a tak isto aj okien. Boli sme proste živá trieda ktorá určite ostane v pamäti každého učiteľa či už v dobrom alebo v zlom.
A už sme, ty najstarší, tí najmúdrejší. Pomaly ale isto sa lúčime s tou to školou bude mi to tu strašne chýbať moji spolužiaci ale aj iný kamaráti z iných tried a samozrejme aj učitelia. No ešte pred nami je pár mesiacov a hlavne náš koncoročný výlet na ktorý sa strašne teším. Bude mi to chýbať, zbohom základka.

Vojny s kriedami

Už sme deviataci. Deväť rokov školy ubehlo veľmi rýchlo. Zažili sme spolu veľa pekných a vtipných zážitkov.
Medzi nezabudnuteľné zážitky patria najmä vojny s kriedami. Minuli sme ich veľa a pomaľovali sme si nimi trochu aj triedu, keď kriedy nepadli na protivníka ale na stenu. Mali sme to potom upratať čo sa nestalo, lebo sme utekali domov, aby nás nevyhrešila triedna. Preto to potom po nás museli upratať tety upratovačky, ktoré sa na nás veľmi hnevali že sme im urobili prácu navyše.
Na školu máme veľmi pekné spomienky na ktoré určite nikdy nezabudneme a budeme na ne radi spomínať, či už sami, alebo niekedy keď sa spolu stretneme.

Ako sme sa dostali do deviateho ročníka

Snáď každý z nás si pamätá, keď sme ako malí prváci nesmelo robili svoje prvé kroky po škole, báli sa starších žiakov a spoznávali "tajné" zákutia našej školy. Nevedeli sme si zaviazať šnúrky na topánkach a už vôbec sme nemali ani tušenie, že Ježiško nie je pravý.
A zrazu sa to všetko pomaly začalo rúcať a z nás sa stávali starší a starší žiaci, skúsenejší, ktorí tým mladším hovorili "To sme preberali vlani, bolo to ľahké!" Z nesmelých prvákov, druhákov, tretiakov a štvrtákov sme sa prehupli na druhý stupeň a spoznávali radosti a strasti, ktoré to obnáša. Stali sa z náš tínedžeri, ktorí si pravidelne zabúdajú domáce úlohy, nosia vyťahané tričká a dávajú ostatným jasne najavo, že sú na škole najstarší.


Ako sa to vlastne všetko stalo? Len nedávno sme si prvý raz sadli do školských lavíc a pomaly ich na tejto škole už neuvidíme. Prešlo to naozaj veľmi rýchlo.
Ja len dúfam, že na seba tak rýchlo nezabudneme a užijeme si tých zvyšných pár mesiacov, kým nám naposledy "odzvoní". Snažiť sa už príliš nemusíme, veď testovanie je už ďaleko za nami. ;)

Elita a jej členovia :D

Deviata trieda je pre mňa dôležitý rok, pretože som tam s ľuďmi ktorých poznám 9 rokov.
Väčšinu ľudí poznám zo škôlky.

Prežili sme spolu neskutočne veľa dobrodružstiev a srandy. Niekedy prišli aj pády po zle napísanej písomke, myslím si že nie každý je dokonalý a spraví určité chyby, či už rozbité dvere alebo sklo (to sa konkrétne mne podarilo) nuž stáva sa. Aké by to boli potom spomienky ktoré si nezapamätáme určitou výnimočnou udalosťou? Myslím si že žiadne spomienky, bolo by to bezduché a nudné! Tak preto vymýšľame hlúposti :). Každý podrží toho druhého. Som hrdý že mám takých super kamarátov. Koniec deviatej triedy je asi najbolestnejší, ale tak to v živote chodí. Na záver by som chcel napísať že vás mam rád a budete mi chýbať..... :D

Prvý deň s mojou triedou

Ahoj som Bianka Holosová a tento rok je mojím posledným rokom na základnej škole. A taktiež posledným rokom z mojimi úžasnými spolužiakmi.

Keď som prvý krát prišla do triedy, mojich spolužiakov, bola som tretiačka. Bola som vystrašené malé dievča, bola som tam nová aj z jedným spolužiakom volá sa Karol. Takže pokračujem pri tom ako som prišla do 3-tej triedy. Do triedy ma zaviedlo dievčatko z menom Eliška,bolo to super dievča na pohľad. Prišla som do triedy sadla som si do prvej lavice pri katedre obzrela som sa a blížilo sa ku mne dievča z menom Tatiana jej prvé slová ktoré nás hneď prvý deň zblížili boli "Ahoj, môžem si k tebe sadnúť?" Odvrkla som "Ahoj,áno môžeš".P.učiteľka Mitterová bola moja triedna učiteľka v tejto škole.Bola to strašne dobrá osoba :-).. tak a prišlo k zoznamovaniu. Každý sa pozdravil, my dvaja spolužiaci ja a Karol sme povedali naše mená. Takto sme sa zoznámili a držíme ako kolektív pomaly 7 rokov. Naše vyrušovanie cez hodiny nemajú chybu, hlavne keď sa začne smiať jeden a potom celá trieda. Naše chodenie "von" do margaréty, naše šialenstvá cez prestávky, toto všetko mi bude chýbať ale dúfam že sa budeme stretávať aj po koncoročnom vysvedčení...