Opekačka na deň detí

V stredu, na deň detí sme sa v škole neučili. Boli pre nás prichystané rôzne hry a súťaže, aby sme sa zabavili. A aj sme sa zabavili. Najprv sme hrali pexeso, potom sme strieľali zo vzduchovky, hrali loptové hry, skákali so zaviazavnými nohami, vyhrávali cukríky, hrali futbal a medzitým sme opekali. Každý z nás opekal to, čo mal - spekačky, slaninu, klobásy, zeleninu, chlieb no a nakoniec aj marshmallows. Veľmi sme si pochutili a dobre sa aj zabavili.

Tomáš, Dominik už opekajú, v pozadí Matej

Maťo si pripravuje ražeň

Pozor na nás!

Karol a Dominik jedli ako poslední.. a aj im chutilo

No a nakoniec - tri babizne - zľava: Taňoška, Bia a Eliš

Deň detí sme si rozhodne užili a užijeme si aj ten budúci a aj nasledujúci po ňom, kým ešte stále budeme deťmi. ;)

PS: školský výlet sa nezadržateľne blíži, kto sa teší?

Vážený pedagogický zbor, milí žiaci!

Dovoľte mi aby som vás osobne privítal na slávnostnom ukončení školského roka 2011/2012.
Ako každý rok lúčia sa deviataci tento čas tak i mi dnes lúčime sa z našou školou.
Deväť rokov ubehlo ako tečúca rieka. Od prvej triedy až po deviaty ročník sme nabrali vedomosti, skúsenosti ale aj kúsok múdrosti. Je to zvláštne tu teraz stáť a lúčiť sa, ako sedieť a pozerať sa na končiacich deviatakov. Chceme sa poďakovať vám učiteľom za trpezlivosť a pevné nervy. Veľká vďaka patrí našej triednej učiteľke ktorá pri nás stála a pomáhala nám s čímkoľvek.
Je to milá pani plná dôvtipu, šarmu a úsmevu. Sme hrdí na to že sme ju dostali mi ako začínajúci piataci na druhom stupni. Obrovská vďaka patrí našim rodičom ktorí pri nás stáli s otvorenou náručou aj po zle strávenom dni v škole napr. zlá známka, alebo zle napísaná písomka. Do deviatej triedy sme sa prebojovali deviati kamaráti, ktorý idú za svojim cieľom po určitých cestičkách. Sme hrdí na to že sme sa prebojovali až sem aj po ťažkých bojoch a zápasoch z našimi vedomosťami.
Pán riaditeľ aj vám patrí vďaka za vašu pomoc pri výbere na strednú školu... zato vám všetci ďakujeme. Zároveň chceme povzbudiť začínajúcich prvákov a popriať im veľa šťastia v novom školskom roku. Už je to tu, posledné slová nášho príhovoru k vám sa blížia ku koncu. Tak preto neplačte a spomínajte na nás v dobrom slova zmysle. Ahojte!!!

Koncoročný prejav

Milí žiaci, učiteľka, rodičia!

Dnes nám zavítal ten očakávaný deň žiakov keď sme tu posledný deň v škole. Mnohí sa určite tešíte na letné prázdniny, kúpaliská, dovolenky.
Tento rok nám opúšťajú školu deviataci, ktorí sa už pripravujú na stredné školy. Takisto niektorí škôlkári prechádzajú do do svojich prvých tried. Mnoho z Vás sa po celý rok snažilo v učení, na súťažiach vedomostných alebo športových.
Deviataci vy ste teraz najstarší a tak je poporiadku, že nás opúšťate. Rozdeľujete sa, vaše kamarátstva, vzťahy. Stredná škola Vám určite prinesie mnoho nových a pekných zážitkov. Určite sa už tešíte. Deviataci, vy ako kolektív ste nikdy nerobili žiadne problémy a z učením ste nikdy nezaostávali. Určite ako mne aj ostatným učiteľom, žiakom budete chýbať. Minulosť prežitú v tejto škole pomaly ukončíme ale predtým si spomeňme na vašu dráhu.
V prvej triede ste boli mnohokrát pochabý, hanblivý, zlý ale museli ste poslúchať. V prvej a v druhej triede vás sprevádzal pán učiteľ Pierog. V tretej triede prišli nové sily Karol a Bianka a tam ste boli dva roky pod dohľadom pani učiteľky Mitterovej. Tak ste prešli na ďalšiu ťažšiu úroveň, na druhý stupeň. Od piatej triedy až po deviatu nás sprevádzala pani učiteľka Balíková.
Myslím pomocou učiteľov a okolia ste sa stali inteligentnými ľuďmi schopnými na pokračovanie štúdia.
Tak ukončujem našu rozlúčku a prajem vám do života veľa šťastia, zdravia a veľa veľa síl do ďalsích rokov vášho života !

Rozlúčkový prejav

Vážení učitelia, žiaci a pedagogický zbor!

Sme deviataci! Deväť rokov ubehlo ako voda a teraz sa tu s Vami lúčime a spomíname na svoje zážitky, ktoré sme za tých deväť rokov spolu prežili.
Za tie roky sme prežili zábavné chvíľky, ale aj smutné, či už zo spolužiakmi alebo z inými žiakmi. Ešte si pamätáme prvé krôčiky do tejto školy, boli sme ohúrený jej veľkosťou, krásou a chaosom. Od prvých slov, prišli prvé vety ktorými vám chceme poďakovať za vašu trpezlivosť za ta tých deväť rokov. Chcem sa poďakovať našim učiteľom, či už budete na nás spomínať v dobrom, alebo v zlom, to už nevieme, ale vieme že tá vaša trpezlivosť na nás vám vydržala a predsa sa na nás niečo nalepilo. Postupne sme sa predierali ročníkmi, ako páni, no prišiel druhý stupeň, nový učitelia, nový kamaráti a oveľa viac úloh, zdali sa nám byt ťažké a mnoho z nich sme si doma nestihli spraviť. Stali sa z nich prestávkove úlohy, ďakujeme učiteľom ktorým to nevadilo a nikomu to nevraveli. Z tých vystrašených tváričiek sa rok čo rok menili na žiakov, ktorý idú za svojim cieľom a nikdy neprestali bojovať. Ale spomienky čo máme v hlave nám nikto nezoberie budeme mať načo spomínať,´. Za niekoľko minút sa z nás stanú študenti stredných škôl, no ešte je tu tento posledný deň, ktorým opúšťame našich kamarátov,spolužiakov, učiteľov ale najme našu školu.
Lúčime sa s Vami naši kamaráti nikdy na vás nezabudneme a spomínajte na nás len v dobrom, lúčime sa aj s Vami pani učitelia za všetko vám ešte raz ďakujeme, lúčime sa aj s celým persnonálom aj vám patrí veľké ďakujem a vy spolužiaci moji, prežili sme veľa zážitkov ktoré sa nám vryli do pamäti . Nesmúťe za nami veď WORLD GOES ON- Svet ide ďalej. Nakoniec vám poviem len dve slová "Ďakujem a Zbohom".

"Koncoročný prejav"

Vážená pani učiteľka, pán riadiťeľ a drahí žiaci!

Dnes opúštame túto školu, ktorá nám bola deväť rokov druhým domovom. Opúštame spolužiakov, učiteľov a krásne zážitky. Túto minulosť nám nikto nevezme a budúcnosť nikto nedaruje. Stojíme tu pred vami plný plánov do budúcnosti.
Prežili sme tu deväť rokov a to už niečo znamená.Prežili sme spolu radostné i smutné chvíle a rôzne dobrodružstvá. Teraz od nich musíme oddísť. Pamätáme si ako sme nesmelo a bojazlivo, plný očakávaní, vstupovali do školy ako prváci. Vy učitelia ste nás viedli ročníkmi a vkladali do nás nové vedomosti. S týmito vedomosťami a všetkým čo ste do nás vkladali teraz vstupujeme do života. Rokmi sme získavali nebojácnosť. Veľa krát sme vás rozosmiali, ale aj naopak, zarmútili. O niekoľko týždňov budeme vstupovať do stredných škôl a budeme ako v prvej triede, plný strachu a očakávaní.

Za všetko čo ste do nás za tých deväť rokov dali Vám ďakujeme a vyslovojeme dve slová:" Vďaka a zbohom".

Slávnostný prejav

Dnes 30.6.2011 sme sa zišli aby sme ukončili školský rok 2010/2011. Ako každý rok sa deviataci lúčia so základnou školou a dnes to čaká nás, deviatich kamarátov.V roku 2002 sme vošli do školeksje brány ako prváčikovia, ustráchaní, rozplakaní, zvedaví, ale plní odvahy začať náš školský život. Postupne sme sa dopracovali na druhý stupeň.
Zdá sa mi to ako by to bolo včera. Dnes sme už veľký žiaci, plný odvahy a sebavedomosti, ktorým sa brána základnej školy, dnes zavrie. A pred očami sa nám otvorí nová brána do nového života na stredných školách. Ale nikdy sa nebojme, že prehráme v našom živote, pretože nás ten strach vyradí z hry. So spolužiakmi mám veľa zážitkov. Hlavne obhadzovanie sa kriedami , smiatie sa cez hodiny. Pravdaže mám aj zlé spomienky napr.rozbité dvere, rozbité okná.
Ďakujem všetkým učiteľom, že nás veľa toho naučili, že nás poučili a upozorňovali. Veľa krát na nás učitelia kričali, že sme sa niečo nenaučili a povedali sme im toho málo, ale stručnosť je dcérou múdrosti. Veľakrát sme sa nenaučili, načo sa učiť? Sám život nás naučí. Mnohokrát kričali ,,Neodpisuj!", Nikto neodpisoval každý si cvičil len zrak.
Posledné dva školské roky, každý z nás pocítil, že už nám neostáva veľa času a že čoskoro sa každý vyberie inou cestou, tak sme si to pekne užívali. Chodenie do reštaurácie, rozprávanie sa na zastávke...
Dnes končíme našu spoločnú školskú dochádzku, ale dúfam, že sa zopárkrát stretneme všetci po kope, lebo priatelia sú ako anjeli, ktorí ťa zdvihnú, keď naše krídla zabudnú lietať.

Ďakujem za pozornosť.

Rozlúčkový prejav

Milí žiaci, učitelia, drahí rodičia!

Dva roky treba, aby sme sa naučili hovoriť, a päťdesiat rokov, aby sme sa naučili mlčať. Myslím si, že tento výrok od Ernesta Hemingwaya platí pre našu triedu dvojnásobne.
Spočiatku malí, nesmelí prváci, ktorí postupnými krokmi spoznávali hrušovskú školu, neskôr druháci, ktorí si postupne zvykali na učenie, tretiaci, ktorí nadväzovali stále nové a nové kamarátstva a ktorí sa radi hrávali všelijaké hry. Potom prišiel štvrtý ročník a tým sa z nás stali najstarší žiaci na prvom stupni. Už dávno sme neboli malí a tichí, skúmali sme, koľko nám toho učitelia dovolia a to bolo vlastne naše prvé, a nie už tak veľmi detské zážitky.
V septembri 2006 sme sa stali piatakmi, najmladšími žiakmi druhého stupňa. S obdivom sme pozerali na deviatakov, ako chodia po škole so vztýčenou hlavou a všetci mladší spolužiaci im "ležia pri nohách". My sme vtedy boli utiahnutí, museli sme si zvykať na nových učiteľov, no tichí sme rozhodne neboli. Nové predmety nás nebavili, no stále sme boli dobrými žiakmi. Neskôr prišla šiesta trieda. Začala sme rásť a to nielen fyzicky, ale aj psychicky. Prestávky žili našim smiechom, hodiny sa ozývali našou vravou. Koncoročné výlety boli plné nových zážitkov. Po šiestej prišla siedma trieda. Niektorým z nás sa to v hlave trochu pomiešalo, prišla puberta a tak rozbitá stolička, dvere či okno boli na dennom poriadku. Smiech nás však neobchádzal a ani dobrá nálada a veľa rečí. Neboli sme už najmladšími žiakmi a vtedajším šiestakom a piatakom sme povyvádzali všelijaké, často (pre nás) veľmi vtipné veci. A tak prišla ôsma trieda. Učitelia s nami pomaly, ale isto, strácali nervy. Radosť bola nekonečná a ak aj prišli nejaké problémy, vždy sme ich hravo zvládli. Boli sme predsa ôsmaci a to už niečo znamenalo! Naše rady sa postupne stenčovali, žiakov ubúdalo, nakoniec nás ostalo iba deväť. To sme sa ocitli v deviatom ročníku. Boli sme "veľkými" deviatakmi - presne takými, akých sme videli v piatej triede - so vztýčenou hlavou a všetci mladší nám "ležali pri nohách." Naše hodiny boli hlučné, ticho nebolo ani cez prestávky. No my sme už museli myslieť na budúcnosť. "Čo s nami bude po základnej škole?" Táto otázka nám strašila mysle dlhé týždne. Teraz však musíme odísť a to, čo s nami bude, uvidíme po prázdninách. Preto vás prosíme, aby ste na nás nezabudli, a ak aj zabudnete, tak sa aspoň občas pozrite na naše tablo.
Ahojte, bývalí spolužiaci, dovidenia, bývalí páni učitelia!

Vaši deviataci

Slávnostný prejav

Milí moji spolužiaci, žiaci, drahí rodičia a učitelia !

Dnes je koniec školského roka a dnes sa budeme s Vami lúčiť, čo nebude veľmi ľahké.
Začínali sme v prvej triede. Vtedy nás učil pán učiteľ Pierog. Ked sme prvýkrát vstúpili do našej prváckej triedy prevládala v nej veľká prvácka bojazlivosť. Učili sme sa písať, počítať a čítať. Bolo veľa omylov, ale robili sme stále väčšie a väčšie pokroky. Ťažké boli začiatky a po čase z nás prvácka nesmelosť a bojazlivosť opadla. Stávali sa z nás usilovní prváci. Hneď sme si našli v triede kamarátov. Čas plynul a stávali sme sa druhákmi. Druhá trieda bola ľahšia, lebo už sme vedeli písať, počítať aj čítať a priateľov pribúdalo, aj ubúdalo. Každý rok nám pribúdali nové predmety. Neboli sme z toho nadšení, ale čo sme mali robiť. Tretiu triedu sme začínali s pani učiteľkou Mitterovou. Roky ubúdali až sme boli štvrtáci. No na konci 4. triedy nastal zlom, pretože sme pokračovali už na 2. stupni. Z mladých žiakov sa stávali starší a väčší. Tu sa nás ujala pani učiteľka Balíková, ktorá je našou triednou až dodnes. Z piatej triedy sme prechádzali z ročníka do ročníka a stále nás bolo menej a menej. Posledný ročník sme začínali už iba deviati. Deviaty ročník je asi najťažším ročníkom na základnej škole. Písali sme Komparo a Testovanie deviatakov, museli sme si vybrať strednú školu na ktorú pôjdeme. Učitelia za týchto 9. rokov boli dobrí , aj zlí ale to záviselo aj od nás. Na niektorých hodinách prevládalo skúšanie a na iných sme mali voľno. Počas týchto deviatich rokov nám veľkou oporou boli naši drahí rodičia, ktorí nám vždy a vo všetkom pomáhali, za čo im z celého srdca ďakujeme.
Ako trieda sme boli veľmi dobrá, mali sme dobré priateľstvá a zostanú aj dobré spomienky a pekné zážitky. S mojimi spolužiakmi vždy bola sranda, či cez prestávky, obedy, ale aj cez hodiny. Dúfam že sa budeme aj naďalej stretávať, aby sme sa mohli porozprávať a spomenúť na naše zážitky, ktoré sme spolu prežili.
O 2 mesiace nás čaká neistá budúcnosť, ťažšie štúdium a veľké úsilie, ktoré musíme počas štúdia na strednej škole vynaložiť.
Učitelia nás poslali ďalej, lebo bez ich známok a nášho úsilia by sme ďalej nešli. "Učitelia nám otvorili dvere, ale my musíme vstúpiť sami," za čo im ďakujeme.

Slávnostný príhovor na koniec školského roka

Milý pán riaditeľ, učitelia, žiaci!
Už je to tu. Koniec nášho pôsobenia na základnej škole. Tých deväť rokov, ako sme si prvýkrát sadli do školských lavíc ubehlo veľmi rýchlo.
Na začiatku prvého ročníka sme boli bojazliví a nesmelí. Spoznali sme nášho prvého pána učiteľa, spolužiakov a kamarátov. Postupne sme sa zoznamovali s písmenkami a číslicami. Začiatky boli pre nás ťažké, ale my sme to úspešne zvládli. Zvládli sme to aj preto,lebo pán učiteľ nám vždy hovoril: "Učenie má horký korienok, ale sladké ovocie." Na konci prvého ročníka sme sa tešili na ten ďalší.
V druhom ročníku sme už boli smelší. Hľadali sme si nových kamarátov a spoznávali viac učiteľov.
V treťom ročníku sme mali novú triednu pani učiteľku. Postupom času sme si na ňu zvykli. Veď, keď sme boli dobrí my bola aj ona.
Štvrtý ročník nepriniesol žiadnu zmenu v učení. Znamenal však koniec prvého stupňa.
Medzi najvýznamnejšie medzníky pre nás znamenal piaty ročník a druhý stupeň. Museli sme si zvyknúť, že každý predmet nás učil iný učiteľ.
V šiestom ročníku nám pribudol nový predmet- fyzika. Postupne sme sa zoznamovali s fyzikálnymi javmi a zákonmi. Zistili sme, že sa s ňou stretávame všade v bežnom živote.
Siedmy ročník nepriniesol žiadnu významnú zmenu, len viac učenia. No i tento ročník sme úspešne zvládli.
Aj v ôsmom ročníku nám pribudol nový predmet- chémia. Učili sme sa o prvkoch, ich latinské názvy a značky. Pomaly sme si však začali uvedomovať, že nás čaká deviaty ročník. Znamenalo to aj písanie monitoru a výber stredných škôl. Kam na strednú školu, sme poväčšina netušili, no dlhý výber určite stál za to.
V deviatom ročníku sme testovanie úspešne zvládli a všetkých nás prijali na stredné školy. Už vtedy sme sa tešili na koniec roka a teraz je to tu.
Nastala tá chvíľa, keď poslednýkrát prekročíme brány tejto školy. Musíme sa s vami rozlúčiť, no je to ťažké. Veď nikto z nás tu nechce nechať svojich najlepších kamarátov a kamarátky. Preto vám za všetko ďakujeme. Ďakujeme aj učiteľom, ktorí sa o nás starali a učili. Nemali to s nami ľahké, aj keď sme v poslednom ročníku boli len deviati.