Vitajte na našom webe!

Vitajte na našom webe!
Je to o nás, deviatich kamarátoch v poslednom ročníku.
A kto sme my? Predsa deviataci, absolventi základnej školy!

17. mája 2011

Slávnostný prejav

Milí moji spolužiaci, žiaci, drahí rodičia a učitelia !

Dnes je koniec školského roka a dnes sa budeme s Vami lúčiť, čo nebude veľmi ľahké.
Začínali sme v prvej triede. Vtedy nás učil pán učiteľ Pierog. Ked sme prvýkrát vstúpili do našej prváckej triedy prevládala v nej veľká prvácka bojazlivosť. Učili sme sa písať, počítať a čítať. Bolo veľa omylov, ale robili sme stále väčšie a väčšie pokroky. Ťažké boli začiatky a po čase z nás prvácka nesmelosť a bojazlivosť opadla. Stávali sa z nás usilovní prváci. Hneď sme si našli v triede kamarátov. Čas plynul a stávali sme sa druhákmi. Druhá trieda bola ľahšia, lebo už sme vedeli písať, počítať aj čítať a priateľov pribúdalo, aj ubúdalo. Každý rok nám pribúdali nové predmety. Neboli sme z toho nadšení, ale čo sme mali robiť. Tretiu triedu sme začínali s pani učiteľkou Mitterovou. Roky ubúdali až sme boli štvrtáci. No na konci 4. triedy nastal zlom, pretože sme pokračovali už na 2. stupni. Z mladých žiakov sa stávali starší a väčší. Tu sa nás ujala pani učiteľka Balíková, ktorá je našou triednou až dodnes. Z piatej triedy sme prechádzali z ročníka do ročníka a stále nás bolo menej a menej. Posledný ročník sme začínali už iba deviati. Deviaty ročník je asi najťažším ročníkom na základnej škole. Písali sme Komparo a Testovanie deviatakov, museli sme si vybrať strednú školu na ktorú pôjdeme. Učitelia za týchto 9. rokov boli dobrí , aj zlí ale to záviselo aj od nás. Na niektorých hodinách prevládalo skúšanie a na iných sme mali voľno. Počas týchto deviatich rokov nám veľkou oporou boli naši drahí rodičia, ktorí nám vždy a vo všetkom pomáhali, za čo im z celého srdca ďakujeme.
Ako trieda sme boli veľmi dobrá, mali sme dobré priateľstvá a zostanú aj dobré spomienky a pekné zážitky. S mojimi spolužiakmi vždy bola sranda, či cez prestávky, obedy, ale aj cez hodiny. Dúfam že sa budeme aj naďalej stretávať, aby sme sa mohli porozprávať a spomenúť na naše zážitky, ktoré sme spolu prežili.
O 2 mesiace nás čaká neistá budúcnosť, ťažšie štúdium a veľké úsilie, ktoré musíme počas štúdia na strednej škole vynaložiť.
Učitelia nás poslali ďalej, lebo bez ich známok a nášho úsilia by sme ďalej nešli. "Učitelia nám otvorili dvere, ale my musíme vstúpiť sami," za čo im ďakujeme.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Napíšte Váš názor na článok, prípadne nejakú sťažnosť/prosbu.