Opekačka na deň detí

V stredu, na deň detí sme sa v škole neučili. Boli pre nás prichystané rôzne hry a súťaže, aby sme sa zabavili. A aj sme sa zabavili. Najprv sme hrali pexeso, potom sme strieľali zo vzduchovky, hrali loptové hry, skákali so zaviazavnými nohami, vyhrávali cukríky, hrali futbal a medzitým sme opekali. Každý z nás opekal to, čo mal - spekačky, slaninu, klobásy, zeleninu, chlieb no a nakoniec aj marshmallows. Veľmi sme si pochutili a dobre sa aj zabavili.

Tomáš, Dominik už opekajú, v pozadí Matej

Maťo si pripravuje ražeň

Pozor na nás!

Karol a Dominik jedli ako poslední.. a aj im chutilo

No a nakoniec - tri babizne - zľava: Taňoška, Bia a Eliš

Deň detí sme si rozhodne užili a užijeme si aj ten budúci a aj nasledujúci po ňom, kým ešte stále budeme deťmi. ;)

PS: školský výlet sa nezadržateľne blíži, kto sa teší?

Vážený pedagogický zbor, milí žiaci!

Dovoľte mi aby som vás osobne privítal na slávnostnom ukončení školského roka 2011/2012.
Ako každý rok lúčia sa deviataci tento čas tak i mi dnes lúčime sa z našou školou.
Deväť rokov ubehlo ako tečúca rieka. Od prvej triedy až po deviaty ročník sme nabrali vedomosti, skúsenosti ale aj kúsok múdrosti. Je to zvláštne tu teraz stáť a lúčiť sa, ako sedieť a pozerať sa na končiacich deviatakov. Chceme sa poďakovať vám učiteľom za trpezlivosť a pevné nervy. Veľká vďaka patrí našej triednej učiteľke ktorá pri nás stála a pomáhala nám s čímkoľvek.
Je to milá pani plná dôvtipu, šarmu a úsmevu. Sme hrdí na to že sme ju dostali mi ako začínajúci piataci na druhom stupni. Obrovská vďaka patrí našim rodičom ktorí pri nás stáli s otvorenou náručou aj po zle strávenom dni v škole napr. zlá známka, alebo zle napísaná písomka. Do deviatej triedy sme sa prebojovali deviati kamaráti, ktorý idú za svojim cieľom po určitých cestičkách. Sme hrdí na to že sme sa prebojovali až sem aj po ťažkých bojoch a zápasoch z našimi vedomosťami.
Pán riaditeľ aj vám patrí vďaka za vašu pomoc pri výbere na strednú školu... zato vám všetci ďakujeme. Zároveň chceme povzbudiť začínajúcich prvákov a popriať im veľa šťastia v novom školskom roku. Už je to tu, posledné slová nášho príhovoru k vám sa blížia ku koncu. Tak preto neplačte a spomínajte na nás v dobrom slova zmysle. Ahojte!!!

Koncoročný prejav

Milí žiaci, učiteľka, rodičia!

Dnes nám zavítal ten očakávaný deň žiakov keď sme tu posledný deň v škole. Mnohí sa určite tešíte na letné prázdniny, kúpaliská, dovolenky.
Tento rok nám opúšťajú školu deviataci, ktorí sa už pripravujú na stredné školy. Takisto niektorí škôlkári prechádzajú do do svojich prvých tried. Mnoho z Vás sa po celý rok snažilo v učení, na súťažiach vedomostných alebo športových.
Deviataci vy ste teraz najstarší a tak je poporiadku, že nás opúšťate. Rozdeľujete sa, vaše kamarátstva, vzťahy. Stredná škola Vám určite prinesie mnoho nových a pekných zážitkov. Určite sa už tešíte. Deviataci, vy ako kolektív ste nikdy nerobili žiadne problémy a z učením ste nikdy nezaostávali. Určite ako mne aj ostatným učiteľom, žiakom budete chýbať. Minulosť prežitú v tejto škole pomaly ukončíme ale predtým si spomeňme na vašu dráhu.
V prvej triede ste boli mnohokrát pochabý, hanblivý, zlý ale museli ste poslúchať. V prvej a v druhej triede vás sprevádzal pán učiteľ Pierog. V tretej triede prišli nové sily Karol a Bianka a tam ste boli dva roky pod dohľadom pani učiteľky Mitterovej. Tak ste prešli na ďalšiu ťažšiu úroveň, na druhý stupeň. Od piatej triedy až po deviatu nás sprevádzala pani učiteľka Balíková.
Myslím pomocou učiteľov a okolia ste sa stali inteligentnými ľuďmi schopnými na pokračovanie štúdia.
Tak ukončujem našu rozlúčku a prajem vám do života veľa šťastia, zdravia a veľa veľa síl do ďalsích rokov vášho života !

Rozlúčkový prejav

Vážení učitelia, žiaci a pedagogický zbor!

Sme deviataci! Deväť rokov ubehlo ako voda a teraz sa tu s Vami lúčime a spomíname na svoje zážitky, ktoré sme za tých deväť rokov spolu prežili.
Za tie roky sme prežili zábavné chvíľky, ale aj smutné, či už zo spolužiakmi alebo z inými žiakmi. Ešte si pamätáme prvé krôčiky do tejto školy, boli sme ohúrený jej veľkosťou, krásou a chaosom. Od prvých slov, prišli prvé vety ktorými vám chceme poďakovať za vašu trpezlivosť za ta tých deväť rokov. Chcem sa poďakovať našim učiteľom, či už budete na nás spomínať v dobrom, alebo v zlom, to už nevieme, ale vieme že tá vaša trpezlivosť na nás vám vydržala a predsa sa na nás niečo nalepilo. Postupne sme sa predierali ročníkmi, ako páni, no prišiel druhý stupeň, nový učitelia, nový kamaráti a oveľa viac úloh, zdali sa nám byt ťažké a mnoho z nich sme si doma nestihli spraviť. Stali sa z nich prestávkove úlohy, ďakujeme učiteľom ktorým to nevadilo a nikomu to nevraveli. Z tých vystrašených tváričiek sa rok čo rok menili na žiakov, ktorý idú za svojim cieľom a nikdy neprestali bojovať. Ale spomienky čo máme v hlave nám nikto nezoberie budeme mať načo spomínať,´. Za niekoľko minút sa z nás stanú študenti stredných škôl, no ešte je tu tento posledný deň, ktorým opúšťame našich kamarátov,spolužiakov, učiteľov ale najme našu školu.
Lúčime sa s Vami naši kamaráti nikdy na vás nezabudneme a spomínajte na nás len v dobrom, lúčime sa aj s Vami pani učitelia za všetko vám ešte raz ďakujeme, lúčime sa aj s celým persnonálom aj vám patrí veľké ďakujem a vy spolužiaci moji, prežili sme veľa zážitkov ktoré sa nám vryli do pamäti . Nesmúťe za nami veď WORLD GOES ON- Svet ide ďalej. Nakoniec vám poviem len dve slová "Ďakujem a Zbohom".

"Koncoročný prejav"

Vážená pani učiteľka, pán riadiťeľ a drahí žiaci!

Dnes opúštame túto školu, ktorá nám bola deväť rokov druhým domovom. Opúštame spolužiakov, učiteľov a krásne zážitky. Túto minulosť nám nikto nevezme a budúcnosť nikto nedaruje. Stojíme tu pred vami plný plánov do budúcnosti.
Prežili sme tu deväť rokov a to už niečo znamená.Prežili sme spolu radostné i smutné chvíle a rôzne dobrodružstvá. Teraz od nich musíme oddísť. Pamätáme si ako sme nesmelo a bojazlivo, plný očakávaní, vstupovali do školy ako prváci. Vy učitelia ste nás viedli ročníkmi a vkladali do nás nové vedomosti. S týmito vedomosťami a všetkým čo ste do nás vkladali teraz vstupujeme do života. Rokmi sme získavali nebojácnosť. Veľa krát sme vás rozosmiali, ale aj naopak, zarmútili. O niekoľko týždňov budeme vstupovať do stredných škôl a budeme ako v prvej triede, plný strachu a očakávaní.

Za všetko čo ste do nás za tých deväť rokov dali Vám ďakujeme a vyslovojeme dve slová:" Vďaka a zbohom".

Slávnostný prejav

Dnes 30.6.2011 sme sa zišli aby sme ukončili školský rok 2010/2011. Ako každý rok sa deviataci lúčia so základnou školou a dnes to čaká nás, deviatich kamarátov.V roku 2002 sme vošli do školeksje brány ako prváčikovia, ustráchaní, rozplakaní, zvedaví, ale plní odvahy začať náš školský život. Postupne sme sa dopracovali na druhý stupeň.
Zdá sa mi to ako by to bolo včera. Dnes sme už veľký žiaci, plný odvahy a sebavedomosti, ktorým sa brána základnej školy, dnes zavrie. A pred očami sa nám otvorí nová brána do nového života na stredných školách. Ale nikdy sa nebojme, že prehráme v našom živote, pretože nás ten strach vyradí z hry. So spolužiakmi mám veľa zážitkov. Hlavne obhadzovanie sa kriedami , smiatie sa cez hodiny. Pravdaže mám aj zlé spomienky napr.rozbité dvere, rozbité okná.
Ďakujem všetkým učiteľom, že nás veľa toho naučili, že nás poučili a upozorňovali. Veľa krát na nás učitelia kričali, že sme sa niečo nenaučili a povedali sme im toho málo, ale stručnosť je dcérou múdrosti. Veľakrát sme sa nenaučili, načo sa učiť? Sám život nás naučí. Mnohokrát kričali ,,Neodpisuj!", Nikto neodpisoval každý si cvičil len zrak.
Posledné dva školské roky, každý z nás pocítil, že už nám neostáva veľa času a že čoskoro sa každý vyberie inou cestou, tak sme si to pekne užívali. Chodenie do reštaurácie, rozprávanie sa na zastávke...
Dnes končíme našu spoločnú školskú dochádzku, ale dúfam, že sa zopárkrát stretneme všetci po kope, lebo priatelia sú ako anjeli, ktorí ťa zdvihnú, keď naše krídla zabudnú lietať.

Ďakujem za pozornosť.

Rozlúčkový prejav

Milí žiaci, učitelia, drahí rodičia!

Dva roky treba, aby sme sa naučili hovoriť, a päťdesiat rokov, aby sme sa naučili mlčať. Myslím si, že tento výrok od Ernesta Hemingwaya platí pre našu triedu dvojnásobne.
Spočiatku malí, nesmelí prváci, ktorí postupnými krokmi spoznávali hrušovskú školu, neskôr druháci, ktorí si postupne zvykali na učenie, tretiaci, ktorí nadväzovali stále nové a nové kamarátstva a ktorí sa radi hrávali všelijaké hry. Potom prišiel štvrtý ročník a tým sa z nás stali najstarší žiaci na prvom stupni. Už dávno sme neboli malí a tichí, skúmali sme, koľko nám toho učitelia dovolia a to bolo vlastne naše prvé, a nie už tak veľmi detské zážitky.
V septembri 2006 sme sa stali piatakmi, najmladšími žiakmi druhého stupňa. S obdivom sme pozerali na deviatakov, ako chodia po škole so vztýčenou hlavou a všetci mladší spolužiaci im "ležia pri nohách". My sme vtedy boli utiahnutí, museli sme si zvykať na nových učiteľov, no tichí sme rozhodne neboli. Nové predmety nás nebavili, no stále sme boli dobrými žiakmi. Neskôr prišla šiesta trieda. Začala sme rásť a to nielen fyzicky, ale aj psychicky. Prestávky žili našim smiechom, hodiny sa ozývali našou vravou. Koncoročné výlety boli plné nových zážitkov. Po šiestej prišla siedma trieda. Niektorým z nás sa to v hlave trochu pomiešalo, prišla puberta a tak rozbitá stolička, dvere či okno boli na dennom poriadku. Smiech nás však neobchádzal a ani dobrá nálada a veľa rečí. Neboli sme už najmladšími žiakmi a vtedajším šiestakom a piatakom sme povyvádzali všelijaké, často (pre nás) veľmi vtipné veci. A tak prišla ôsma trieda. Učitelia s nami pomaly, ale isto, strácali nervy. Radosť bola nekonečná a ak aj prišli nejaké problémy, vždy sme ich hravo zvládli. Boli sme predsa ôsmaci a to už niečo znamenalo! Naše rady sa postupne stenčovali, žiakov ubúdalo, nakoniec nás ostalo iba deväť. To sme sa ocitli v deviatom ročníku. Boli sme "veľkými" deviatakmi - presne takými, akých sme videli v piatej triede - so vztýčenou hlavou a všetci mladší nám "ležali pri nohách." Naše hodiny boli hlučné, ticho nebolo ani cez prestávky. No my sme už museli myslieť na budúcnosť. "Čo s nami bude po základnej škole?" Táto otázka nám strašila mysle dlhé týždne. Teraz však musíme odísť a to, čo s nami bude, uvidíme po prázdninách. Preto vás prosíme, aby ste na nás nezabudli, a ak aj zabudnete, tak sa aspoň občas pozrite na naše tablo.
Ahojte, bývalí spolužiaci, dovidenia, bývalí páni učitelia!

Vaši deviataci

Slávnostný prejav

Milí moji spolužiaci, žiaci, drahí rodičia a učitelia !

Dnes je koniec školského roka a dnes sa budeme s Vami lúčiť, čo nebude veľmi ľahké.
Začínali sme v prvej triede. Vtedy nás učil pán učiteľ Pierog. Ked sme prvýkrát vstúpili do našej prváckej triedy prevládala v nej veľká prvácka bojazlivosť. Učili sme sa písať, počítať a čítať. Bolo veľa omylov, ale robili sme stále väčšie a väčšie pokroky. Ťažké boli začiatky a po čase z nás prvácka nesmelosť a bojazlivosť opadla. Stávali sa z nás usilovní prváci. Hneď sme si našli v triede kamarátov. Čas plynul a stávali sme sa druhákmi. Druhá trieda bola ľahšia, lebo už sme vedeli písať, počítať aj čítať a priateľov pribúdalo, aj ubúdalo. Každý rok nám pribúdali nové predmety. Neboli sme z toho nadšení, ale čo sme mali robiť. Tretiu triedu sme začínali s pani učiteľkou Mitterovou. Roky ubúdali až sme boli štvrtáci. No na konci 4. triedy nastal zlom, pretože sme pokračovali už na 2. stupni. Z mladých žiakov sa stávali starší a väčší. Tu sa nás ujala pani učiteľka Balíková, ktorá je našou triednou až dodnes. Z piatej triedy sme prechádzali z ročníka do ročníka a stále nás bolo menej a menej. Posledný ročník sme začínali už iba deviati. Deviaty ročník je asi najťažším ročníkom na základnej škole. Písali sme Komparo a Testovanie deviatakov, museli sme si vybrať strednú školu na ktorú pôjdeme. Učitelia za týchto 9. rokov boli dobrí , aj zlí ale to záviselo aj od nás. Na niektorých hodinách prevládalo skúšanie a na iných sme mali voľno. Počas týchto deviatich rokov nám veľkou oporou boli naši drahí rodičia, ktorí nám vždy a vo všetkom pomáhali, za čo im z celého srdca ďakujeme.
Ako trieda sme boli veľmi dobrá, mali sme dobré priateľstvá a zostanú aj dobré spomienky a pekné zážitky. S mojimi spolužiakmi vždy bola sranda, či cez prestávky, obedy, ale aj cez hodiny. Dúfam že sa budeme aj naďalej stretávať, aby sme sa mohli porozprávať a spomenúť na naše zážitky, ktoré sme spolu prežili.
O 2 mesiace nás čaká neistá budúcnosť, ťažšie štúdium a veľké úsilie, ktoré musíme počas štúdia na strednej škole vynaložiť.
Učitelia nás poslali ďalej, lebo bez ich známok a nášho úsilia by sme ďalej nešli. "Učitelia nám otvorili dvere, ale my musíme vstúpiť sami," za čo im ďakujeme.

Slávnostný príhovor na koniec školského roka

Milý pán riaditeľ, učitelia, žiaci!
Už je to tu. Koniec nášho pôsobenia na základnej škole. Tých deväť rokov, ako sme si prvýkrát sadli do školských lavíc ubehlo veľmi rýchlo.
Na začiatku prvého ročníka sme boli bojazliví a nesmelí. Spoznali sme nášho prvého pána učiteľa, spolužiakov a kamarátov. Postupne sme sa zoznamovali s písmenkami a číslicami. Začiatky boli pre nás ťažké, ale my sme to úspešne zvládli. Zvládli sme to aj preto,lebo pán učiteľ nám vždy hovoril: "Učenie má horký korienok, ale sladké ovocie." Na konci prvého ročníka sme sa tešili na ten ďalší.
V druhom ročníku sme už boli smelší. Hľadali sme si nových kamarátov a spoznávali viac učiteľov.
V treťom ročníku sme mali novú triednu pani učiteľku. Postupom času sme si na ňu zvykli. Veď, keď sme boli dobrí my bola aj ona.
Štvrtý ročník nepriniesol žiadnu zmenu v učení. Znamenal však koniec prvého stupňa.
Medzi najvýznamnejšie medzníky pre nás znamenal piaty ročník a druhý stupeň. Museli sme si zvyknúť, že každý predmet nás učil iný učiteľ.
V šiestom ročníku nám pribudol nový predmet- fyzika. Postupne sme sa zoznamovali s fyzikálnymi javmi a zákonmi. Zistili sme, že sa s ňou stretávame všade v bežnom živote.
Siedmy ročník nepriniesol žiadnu významnú zmenu, len viac učenia. No i tento ročník sme úspešne zvládli.
Aj v ôsmom ročníku nám pribudol nový predmet- chémia. Učili sme sa o prvkoch, ich latinské názvy a značky. Pomaly sme si však začali uvedomovať, že nás čaká deviaty ročník. Znamenalo to aj písanie monitoru a výber stredných škôl. Kam na strednú školu, sme poväčšina netušili, no dlhý výber určite stál za to.
V deviatom ročníku sme testovanie úspešne zvládli a všetkých nás prijali na stredné školy. Už vtedy sme sa tešili na koniec roka a teraz je to tu.
Nastala tá chvíľa, keď poslednýkrát prekročíme brány tejto školy. Musíme sa s vami rozlúčiť, no je to ťažké. Veď nikto z nás tu nechce nechať svojich najlepších kamarátov a kamarátky. Preto vám za všetko ďakujeme. Ďakujeme aj učiteľom, ktorí sa o nás starali a učili. Nemali to s nami ľahké, aj keď sme v poslednom ročníku boli len deviati.

Slávnostný prejav

Milí žiaci, učiteľský zbor a rodičia!

Zišli sme sa tu v tento slávnostný deň, keď my deviataci odchádzame na stredné školy.Po dlhých deviatich rokoch, počas ktorých ste sa nás snažili niečo naučiť. Mnohokrát to nebolo ľahké. Vám pánom učiteľom a pani učiteľkám patrí veľká vďaka. Za tie roky, ktorá ste Nám pomáhali sa Vám teraz chceme úprimne poďakovať. Vám patrí vďaka, pretože čo vieme, máme od Vás. Na Vás pani učiteľka triedna sme nezabudli. Vám patrí veľká vďaka, pretože ste Nás vždy vedeli usmerniť a naviesť na tú správnu cestu. Vždy, keď sme potrebovali pomoc boli ste tu a pomohli ste Nám. Nie vždy sme sa správali ústretovo, ale boli sme mladí a mnohokrát plachí. Ako povedal Jám Amos Komenský "Škola bez disciplíny je ako mlyn bez vody". Keby ste tu neboli vy, tak by sa ten mlyn rozpadol.
Chcem poďakovať svojim kamarátom a spolužiakom za to všetko, čo pre mňa za tých pár rokov spravili. Boli ste najlepší kolektív, aký som mohla mať. Ja viem, že to veľakrát nevyzeralo nádejne s nami. Mnohokrát sme sa vedeli pomáhať, ale vždy sme to vedeli aj urovnať. Ďakujeme všetkým, ktorí stáli pri Nás. Boli to aj naši rodičia, ktorí Nás veľakrát museli tlačiť do učenia, keď sa Nám nechcelo. Vám patrí najväčšia vďaka a preto Vám to poviem ešte raz, ďakujeme Vám. Pomáhali ste Nám a podporovali a to sme mnohokrát potrebovali. Sklopiť sa niekomu do náručia po ťažko dni. Niekomu sa vyrozprávať a za to Vám ďakujeme.
Veľakrát spomínam na chvíle strávené so svojimi spolužiakmi. Na výlety, voľné hodiny, chvíle, ktoré sme si vedeli vždy spríjemniť. Na prvé kroky v škole. Tie spomienky sú a vždy budú. Prečítam Vám jeden citát "Vzdelanie má horký korienok, ale sladké ovocie". Táto veta má v sebe veľa pravdy. A tak Vám, ktorí tu ešte zostávate chcem povedať učte sa a pracujte na sebe, pretože jeden deň tu budete stáť vy. Preto si vážte čo pre Vás títo ľudia každodenne robia.
Ďakujeme Vám

Bláázonkovia

Prvého apríla sme pre niektorých učitelov pripravili prekvapenie, nebolo to príjemné prekvapenie hlavne pre p.uč. Kulifaiovú, matematikárku. Na prah dverí sme dali pásku (priesvitnú) ona keď vošla tak sa do nej zamotala. Namiesto učitelskej stoličky sme dali stoličku ktorá bola veľmi malá, učiteľka si to ani nevšimla. Do šuflíka sme dali gumeného hada, keď otvorila šuflík z kriedami tak sa zľakla ale snažila sa to zakryť a vravela že sa nezľakla... Takto sa končil 1. apríl .. to bol ale bláznivý piatok :-) .

Cez hodiny

Ako každá trieda sme vyrušovali aj cez hodiny, proste sme nedávali pozor, sme sa zabávali a smiali na všetkom možnom. Učiťelom to mnoho krát vadilo ale museli si zvyknút ale boli aj taký učiťelia ktorý nám aj dali poznámky, ale nám to vobec nevadilo užívali sme si ďalej. Medzi nezabudnuťelné zážitky jednoznačne patrí keď P.u. Oravcova odišla z hodiny a išla domov, ale v zborovni nechala odkaz že sme ju psichycky dali na mizinu. Ale všetko sa to nejak vyriešilo. Čím sme boli starší tým viac sme kašlali na učenie a viac sme sa venovali zábave. A zabáveme sa doteraz a učitelom to už ani tak nevadí pretože vedia že si posledné dni na tejto škole užívame.

FK Vinica

Futbalový klub Vinica už dlho funguje. Rozdeľuje sa na tri skupiny: 1. žiaci,2. dorast,3. muži.

Ja Karol hrám už od 10 rokov v skupine žiakov. Odkedy hrám veľakrát sme dosiahli veľa pekných cien z turnajov atď. Teraz už hrávam aj v doraste. Tento rok sme sa dostali na druhé miesto a k prvému miestu nám chýbal len jeden gól. Však toto sa nám nepodarilo a Nenince získali prvé miesto. Som hrdý na hráčov Vinice. Prichádzajú do tímu nový hráči napríklad aj z Hrušova. Tento rok nás navštívili dvaja hráči z Hrušova: Tomáš Bendík, Michal Mikula ,hráči z Dolinky, zo Sečianok ale väčšina je Z Vinice. Vinický futbal ešte neprestane kariéru a bude hrať ďalej a pokúsi sa vyhrávať mnoho cien.

Čas s internetom

Na internet chodievam kvôli zábave a práci. Internet je pre mňa veľmi dôležitý. Keď chodievam na internet tak hlavne kvôli referátom do školy. Zábava je až potom. Často navštevujem facebook. Je to stránka na, ktorej si môžem písať s kamarátmi a rodinou. Je to jednoduchý spôsob ako sa s niekym porozprávať. Internet používam na sťahovanie a hľadanie súborov, ktoré potrebujem. Na internete niekedy poterávam aj filmy no málokedy, radšej si ich stiahnem a pozriem doma s rodinou. Internet mnohokrát používam aj na získavanie informácii aj z domova aj zo sveta, ktoré využívam v mojich referátoch.Hrávanie na internete veľmi nevyužívam.

Internet - voľný čas

Dnes človek využíva internet v každej práci no niekedy zabúda sa pohybovať vo vonkajšom prostredí....

Ja svoj voľný čas na internete využívam pozeraním kvalitných filmov, nejaká hra, alebo si spravím veci ktoré potrebujem do školy.

Je to dobrá vec kde sa človek informuje o svete.
Ako som už písal rád si pozriem dobrý film z rôznych kategórii a preto odporúčam OnlineKino.sk
Človek sa rád zabaví pozeraním komédie podľa vlastného vkusu.
Ja mám rád komédie, horory a akčné filmy. :D

Fotenie na tablo - zákulisie

Včera (piateho mája) sme sa (konečne) boli fotiť na tablo. Každý z nás prišiel v košeli, aby sme boli všetci spoločne zladení do športového štýlu. A fotenie sme si naozaj užívali:

z ľava: Bia, Tomáš, Maťo, Eliš, Karol

Fotili sme sa na rôznych miestach v okolí školy - s pohľadom na horizont, na detskom ihrisku (to sa k nám hodí, že?), na amfiteátri, pred školou. Fotka vyššie je z amfiteátra. Každý z nás zaujal 'pózu' a potom cvak, fotka bolo hotová. Myslím, že Biina póza prezrádza všetko. Tomáš zrejme fandí hokeju, ale čo robí Eliš s Karolom (?) sa asi nikdy nedozvieme.

Tomáš: "Ahojte!"

Na fotke vyššie Tomáš zdraví spolužiakov. Jeho obľúbená poloha a gesto (+ ksicht!). On len chcel povedať, že škola sa dá prežiť len a len v dobrej nálade, inak to nejde a úsmev je dôležitý.

cesta 'hore' - alebo ako sme sa štverali na vežičku, zhora: Karol, Katka, Bia, Tomáš, Taňoška (za foťákom)

Predposlená fotka bol záber na amfiteátri - na vežičke. Rýchlo sme liezli po schodoch, chalani nimi triasli a baby kričali, smiali sme sa a tešili, báli sa a rýchlo štverali, aby sme nespadli. Hore sme sa rýchlosťou vetra odfotili a potom šup - pred školu.
A tam už bol koniec, po ktorom sme sa vrátili na vyučovanie a zabudli, že nejaké fotenie vôbec bolo. :)

Čo mám na internete rád

Internet = trávenie voľného času = zábava a sranda. Na internete zvyknem chatovať počúvať hudbu hrať hry ale aj pozeranie fotiek. Stánka youtube patrí medzi moje najčastejšie navštevované stánky. Na tejto stánke zvyknem počúvať hudbu. Na facebooku zvyknem len chatovať. Na internete zvyknem pozerať aj rôzne recenzie o motorkách. Na nich si zvyknem"hladiť dušu" :D

Ja a internet

Internet a počítač. Pomaly už najpoužívanejšie veci v živote. Bez nich by sme si život už asi nedokázali predstaviť. Cez internet nakupujeme, uhrádzame platby, zabávame sa a robíme množstvo iných vecí.


Ja si na internete vyhľadávam zvyčajne informácie. Využívam ho aj na referáty a prezentácie do školy. Najradšej zo všetkého však chatujem na facebooku a popri tom počúvam hudbu, ktorú si vyhľadávam a prehrávam cez youtube. Niekedy si zahrám aj hry, no málokedy.

Čo mám na internete rada

Na internete mám rada hry, ktoré sa hrávam keď mám príležitosť a počúvanie hudby na youtube.com. Tie hry sa nachádzajú na stránke www.superhry.cz . Sú tam hry aké len chcete, či bojové, logické, skákačky, strieľačky a iné.
Táto stránka je po česky, takže nepotrebuje vedieť iné jazyky. Ja mám rada skákačky, najmä hru, ktorá sa volá Pacman. Ak chcete môžete si ju aj vy zahrať.

Čo robiť na nete :)

Každý človek sa odlišuje od seba. Toto súvisí aj s tým že každý rád robí niečo iné na internete. Niektorí sa hrajú, chatujú, píšu emaily, domáce úlohy a rôzne.
Ja väčšinou surfujem na facebooku
Na facebooku hrávam texas holdem poker alebo chatujem, pozerám profily užívaťeľov a rôzne. Ktorí majú radi nájdu rôzne strategické hry. Pre živších sa nájdu bojové, brutálne a hry týchto tipov.
Na facebooku sa dá nájsť to čo človek hľadá sú tam hry, rôzne aplikácie ktoré človeka bavia a už sa na internete netreba nudiť.
Odporúčam sa zaregistrovať na facebook a nájsť to čo nás baví.

Milujem internet

Na internete sa mi najviac páčia socialne siete ako je napr: facebook , pokec atď...
Len za to, že sa cez ne dá komunikovať, majú u mňa veľké plus...
Facebook je socialna sieť ktorá je založená na komunikácii a zábave, ale má aj mnoho nevýhod ako je napr. zneužívanie cudzích profilov, dokumentov, fotiek, osobných informácii...
Pokec: na pokeci je tiež mnoho výhod a nevýhod, mnoho ľudí sa na pokeci nepozná, potom sa organizujú stretká a ľudia sú veľa krát sklamaný...

Môj život na Internete

Na internete mám najradšej proste všetko. Je to pre mňa zdroj informáci zo sveta či z domova ale aj druh zábavy ktorej je na internete požehnane. Najviac navštevujem
facebook na tejto stránke sú skoro všetci - kamaráti či rodina. Na tejto stránke sa dá všetko komunikovať ale aj zabávať. Medzi moje ďalšie obľúbené stránky patrí the-west je to stránka vyhradená len pre zábavu. Chodím aj na stránky ktoré ma informujú o udalostiach vo svete je to napr. sme.sk je to veľmi dobrá stránka plná informáci aj z domova. Moja veľmi obľúbená stránka f1.sk ja ako veľký fanúšik Formuly 1 je to pre mňa ako stvorené, nájdem tam všetko čo potrebujem vedieť. Internet je skvelá vec.

Výlet do Štúrova

V marci sme sa mali rodičovské združenie, na ktorom sme sa dohodli, že pôjdeme na výlet do Nitry.
Nie všetci s tým nápadom súhlasili, ale povedali že sa prispôsobia. Eliška po čase na hodine angličtiny povedala, že nesúhlasí s výletom do Nitry. Chcela ísť do Štúrova, alebo do Podhájskej. Naša triedna učiteľka sa nás pýtala či ostáva Nitra ako náš koncoročný výlet. Povedali sme "áno".
Učiteľka zháňala ubytovanie v Nitre. Karol jej po pár dňoch povedal že on a niektorí moji spolužiaci nechcú ísť do Nitry, ale do Štúrova. Ja, Katka a Tánička sme chceli ísť radšej do Nitry. Nakoniec sme sa konečne dohodli, že pôjdeme do Štúrova.

Čo je to Tumblr?

Tumblr (podľa anglickej Wikipédie) je mikroblogová platforma, ktorá umožňuje jej používateľom publikovať texty, obrázky, videá, odkazy, citáty alebo zvukové súbory na ich vlastných mikro-blogoch. Používatelia môžu nasledovať ostatných používateľov (vidieť ich príspevky na svojej nástenke), alebo môžu mať aj súkromný blog.


Tak, ako sa to píše na domovskej stránke Tumblr-u - The easiest way to blog - Najľahší spôsob blogovania, služba zdôrazňuje jednoduchosť použitia.
Pri registrácii si užívateľ musí zvoliť názov svojho blogu, ktorý však môže kedykoľvek v priebehu používania zmeniť. Po prihlásení sa dostane na svoju Dashboard - nástenku, kde vidí svoje príspevky a tiež príspevky ľudí, ktorých nasleduje.



Tumblr ponúka možnosť reblog - zdieľania a tiež like - páčenia sa príspevkov. Používateľ môže druhému tiež napísať message - správu. Kedykoľvek môže prestať druhého používateľa nasledovať, alebo môže zrušiť svoj blog.
Kto za tým všetkým je? David Karp, ktorý v roku 2007 založil Tumblr. Odtvedy sa na Tumblr zaregistrovali milióny používateľov, ktorí publikovali stámilióny príspevkov. Tumblr sa stal celosvetovým fenoménom a už dávno nie je len službou blogovania.

Zážitky :)

Radi tiež budeme spomínať, že v škole sme okrem učenia zažili aj veľa zábavy, spoločných akcií, či už išlo o rôzne výlety, exkurzie, školy v prírode, prácu v mnohých krúžkoch a pod.

Práve tu vznikali rôzne kamarátstva a my sme sa lepšie spoznávali.
Čakáme na to, až posledný krát zazvoní a my odídeme z našej milej základnej školy.

Veríme, že na nás budú všetci učitelia spomínať v dobrom, aj keď sme sa snáď nesprávali vždy vzorne a neučili sa vždy na samé jednotky. Na svoju základnú školu budeme radi spomínať.

Posledný spoločný výlet

Bo dlhých debatách, nezrovnaností sme sa dohodli že pôjdeme na výlet do Nitry. Zo začiatku to bolo hrozné. Niekto chcel ísť len na kúpalisko napríklad do Štúrova, iní ísť do pozrieť nejaké mesto. Nakoniec nám to vyšlo a sme dohodnutý. Mesto vyhralo. Možno sa to niekomu nepáči ale snažíme sa rešpektovať, čiže väčšina vyhrala.
Plánujeme ísť do divadla alebo do kina, na kúpalisko, pozrieť mesto,poprípade hrad.
Veľmi sa teším a asi nielen ja ale aj moji spolužiaci.

Super akcia po škole

Už veľmi dávno niekoho v triede napadla myšlienka, aby sme sa po škole išli zabaviť a zrekreovať. Miesto kde sa toto všetko konalo a koná dodnes je REŠTAURÁCIA MARGARÉTA. Sem- tam sme zašli aj do HOSTINCA RUŽA, ale veľmi málo.

V Margaréte zvyčajne hrávame šípky, ale aj stolný futbal. Niekedy sa nám darí, najmä chlapcom, ktorí tieto hry hrávajú skoro každý víkend. Najlepšie je aj tak v tedy keď sa netrafíme do terča, alebo si dáme vlastný gól a veľmi sa na tom smejeme.

Prvé kroky

Ahoj, volám sa Matej Mihálik, som deviatakom tejto školy. Prvé dni v našej škole boli veľmi ťažké.
Nechcelo sa mi vstávať na autobus a dávať pozor na hodinách. Keď sa ma pán učiteľ Pierog ( Náš triedny učiťeľ v 1. aj v 2. ročníku) na niečo spýtal, nevedel som ani o čo ide. Medzi dalšie "perličky"
patrí aj prepisovanie známok. Na koniec mi na to prišli a mal som z toho zle. Od vtedy som sa poučil
a už som si nikdy neprepisoval známky.

Športové turnaje

Ako každá trieda sme sa zúčastňovali rôznych športových turnajov či už v škole alebo v okresných mestách. Turnaje boli rôzne napríklad futbalový, hokejový, volejbalový či basketbaloví. Každý rok sa konal nejaký turnaj a samozrejme tam nechýbali ani moji spolužiaci a ani ja.

Medzi náš najväčší úspech patrí víťazstvo vo futbale keď sme boli štvrtáci. Vyhrali sme všetky zápasy čo sa dali. Bol to fantastický pocit keď rozhodca zapískal koniec finálového zápasu a my sme boli jeho víťazi. Všetci sme spravili klbko šťastia a radosti a oslavovali sme veľký úspech. A zdvihli sme nad hlavu víťaznú trofej.Futbal je náš najobľúbenejší šport.
Ďalej sme sa zúčastnili ďalších turnajov kde sme obsadili pekne miesta či už druhé alebo tretie. Ale hlavne že sme sa zúčastnili a dobre bavili aby sme mali načo spomínať.

Opekačka pri bytovke

Bolo to asi pred dvoma rokmi na konci roka. Bolo krásne ráno. Už predchádzajúci deň sme sa dohodli, že pôjdeme opekať.
No ráno to tak nevypadalo. Mali sme zbierať smeti no nestalo sa tak. Naša pani učiteľka povedala, že keď už máme všetko pripravené tak pôjdeme. Hlavná otázka bola, kde pôjdeme opekať. Nakoniec navrhla Eliška nech ideme pred bytovku.
Tak sme aj išli. Najprv sme rozložili oheň. No to vám poviem, že to bola sranda.
Potom sme začali opekať. Snažili sme sa narezať špekačky. No nie každý mal nožík a ak sme aj mali boli to obrovské nože. Pani učiteľka nám povedala nech zaobchádzame s nimi opatrne, aby sme sa neporezali.
Boli sme tam celé dopoludnie a užili sme si posledné chvíle spolu, než začnú prázdniny. Keď sme sa dobre najedli a upratali po sebe tak sme sa niektorí rozišli a niektorí sme išli na kofolu. Tam sme sa ešte porozprávali, urobili sme si zopár fotiek a rozišli sme sa.

Monitor - testovanie deviatakov

Testovanie nás čakalo 9. marca. Nikto sa na ten deň netešil.
Niekoľko dní pred testovaním sme mávali doučovanie zo slovenčiny a matiky.
Prišiel 9. marec. Niektorí sa na to testovanie tešili, iní zase nie. Mali sme stres, strach ako to všetko dopadne a boli sme radi keď sme ho dopísali. Podľa mňa, na testovanie sa moji spolužiaci netešili. Veď ani som sa netešila na testovanie. Prvý test bol z matiky. Bol naozaj ťažký, veď ešte to aj v spravách na Markíze dávali. Potom sme mali prestávku. Po prestávke sme písali test zo slovenčiny. Slovenčina bola oveľa ľahšia ako matika.
Keď sme dopísali aj slovenčinu, tak sme išli na obed a po obede sme sa vybrali do reštaurácie Margaréta. Bola tam veľká sranda. Aspoň sme sa odreagovali a nemysleli na monitor, že ako sme dopadli. Takto vyzeral náš ťažký a namáhavý deň, keď sme písali monitor.

Naše školské obedy

Naše školské obedy bývajú vždy veľmi veselé.
Najprv stojíme v rade na obed a netrpezlivo čakáme na svoju porciu jedla, pomedzi to sa chlapci bijú a dievčatá rozoberajú najnovšie klebety, ktoré sa dozvedeli cez prestávky. Ako sa rad blíži k okienku na jedlo, bitky ustanú a nastáva tlačenica. Každý si nájde svoje miesto, podľa toho ako dobehol a keď sa konečne dostane k okienku, je šťastný.
S táckou sa potom uberáme k svojmu stolu. Náš stôl je úplne na samom konci jedálne, kde sa môžme nerušene rozprávať.

My ako malí prváci a náš obedový stôl, ktorý bol vtedy úplne vpredu

Pri stole má každý svoje miesto. To sa viac-menej mení podľa toho, kto ako dobehne do jedálne.
A keď sa každý z nás usadí, nastane zábava. Občas sa pri obede nedá poriadne sedieť, tak sa stôl natriasa našim smiechom.
Prvú väčšinou jeme polievku, ktorá často skončí v miske spolužiakov. Potom máme hlavné jedlo - nejaké mäso, múčnik alebo cestoviny. Pamätám si, ako sme raz mali na obed tvarohový koláč. Bol piatok, všetky hodiny sme už mali za sebou a tak sme sa dobre zabávali. Spolužiak Dominik vyprskol smiechom a jeho tvaroh z koláča skončil na oproti sediacemu Tomášovi, vedľa sediacemu Karolovi a tiež aj Dominik sám ho mal po tvári.
Celá trieda sa smiala ešte aspoň týždeň a vždy, keď si na tento incident spomenieme (a hlavne pri obede) tak sa dodnes zabávame.

Výsledky Monitoringu

Takže dnes je pondelok 28.3.2011 prišli výsledky testovania deviatakov, dnes je ten velký deň.
Cez desiatovú prestávku prišiel za nami Pán riaditeľ a oznámil nám že výsledky sú tu a že nám ich povie Triedna učiteľka. Na hodinu Angličtiny kde tie výsledky nám má povedať triedna som sa vôbec netešila...
Najprv nám povedala aby sme hádali koľko percent z testov máme...Prišiel rad na môj výsledok, hádala som že z matematiky mám 0% a zo Slovenčiny 45%....NIE!.. Bolo to oveľa lepšie...Nie som zo svojím výsledkom moc nadšená, ale na to aký ťažký ten monitoring bol, som to "dobre" napísala...

Náš deň filmovej postavy

V školskom roku 2009/2010 sa na škole konal Deň filmovej postavy. Žiaci, ale aj učitelia sa mali obliecť ako postava z nejakého filmu.

V ten deň sme sa učili dve hodiny, a potom sme mali diskotéku. Diskotéka bola super. Učitelia si medzitým pre Nás pripravili aj rôzne hry, ktoré sa hrali v rôznych filmoch. V tento deň bola na škole veľká sranda. Všetci sme sa výborne zabavili a robili sme si so seba srandu.

Ja s Ivetkou sme sa rozhodli, že sa oblečie za texaských rangerov. Vyzerali sme naozaj veľmi smiešne. Ešte si pamätám ako som Ivetke namaľovala tvár na tmavo hnedú, pretože predstavovala rangera, ktorý bol černoch. Vyzerala veľmi smiešne, tak ako aj všetci ostatní.

Tento deň bol naozaj super :DDD

Minulosť a súčasnosť

Prvý stupeň stál fakt za tú srandu... Ale poďme k téme. Na prvom stupni sme mali dvoch učiteľov: pána učiteľ Antona Pieroga a pani učiteľku Martu Miterovú.
Sú to dobrý učitelia ktorých si vážime, dúfam že sa nehnevajú na nás.
Boli sme počtom žiakov pätnásti to bola minulosť teraz sme skončili ako deviati deviataci.
Naučiť nás naučili učitelia poslúchať ako koho, ale to len zo srandy som myslel. Teraz keď že sme deviataci rozhodujeme sa na akú strednú školu kto pôjde. Už je aj rozhodnuté a prihlášky odoslané.
Je to zvláštne jak ten čas letí, ale nič sa nedá robiť. Niektorý sa zmenili povahovo niektorý úplne vzhľadom.... Doba sa mení ľudia sa menia takže aj deviataci.... :D :D

Zápis do 1. triedy

Keď som išla na zápis do 1. triedy mala som veľké obavy. Prišli sme s mamou k pánovi učiteľovi, ktorý mi mal byť triedny. Mali sme vyplniť test,ktorý nám dali no ja som odmietala. Stále som hovorila, že chcem nakresliť čierneho koňa.
Pán učiteľ už strácal so mnou trpezlivosť.
Ja som stále opakovala, že chcem nakresliť čierneho koňa. Nakoniec súhlasil a ja som mu nakreslila čierneho koňa. Mama mi doma povedala, že pán učiteľ na mňa povedal, že to bude radosť učiť. A to sa aj potvrdilo.
Bola som ako sa povie živé dieťa.
Mala som veľa energie, ktorú som nevedela minúť. Bolo to hlavne na výtvarnej hodine, keď nám pán učiteľ pustil pesničku o Uragáne . Samozrejme nás pri tom nahrával. To bolo to najhoršie, pretože som si pospevovala a na videu to vyzeralo veľmi smiešne. Pobavili sa na mne všetci spolužiaci.

Príbeh

Volám sa Karol Mics !
Chodím do tejto školy siedmy rok. Prvé dva ročníky som chodil do školy vo Veľkom Krtíši. Keď som sem prišiel ako tretiak moje pocity boli zvláštne a cítil som sa ako nováčik koho nikto nemá rád. Časom to bolo inak. Ak dobre viem môj prvý kamarát z triedy bol Matej Mihálik a neskôr som sa s kamarátil aj s ostatnými. Roky išli a čoraz viac sme sa zbližovali až sme sa dostali do deviateho ročníka kde sa budeme lúčiť a naše doteraz budované kamarátstvo sa čím ďalej tým rýchlejšie stratí. Aj keď sme sa museli veľa učiť,namáhať aj tak sme držali spolu ako kolektív.
Z tejto školy si beriem veľa pekných zážitkov ktoré ma vnútorne napĺňali. Rôzne super akcie.
Môžem povedať že naša trieda nieje obyčajná, my sme iní ako ostatní. Tešíme sa z každého čo nás stretne a máme radosť že sa navzájom máme.

Mikuláš 2009

Podľa mňa bola najsmiešnejšia situácia pred troma rokmi. Bolo to na Mikuláša, keď sme mali ako program módnu prehliadku. Dievčatá boli oblečené ako chlapci a chlapci mali oblečení ako dievčatá.
Pamätám si, že ja a Tánička sme mali oblečené obleky v ktorých sme vyzerali komicky. Ale aj tak boli najlepší chlapci.
Dominik mal dlhé hnedé šaty, ktoré mu veľmi pekne pristali. Tomáš mal na hlave modrú parochňu, ktorá splývala s jeho blonďavými vlasmi. Najlepšia s dievčat bola hádam Bia s Eliškou. Boli oblečené ako raperky. Všetci sa pobavili a zasmiali. Hlavne naši páni učitelia.

Vianočný stromček

Blížili sa Vianoce 2010. Ako každá trieda aj naša chcela mať vyzdobenú triedu a tak vo mne vzkrsla myšlienka vianočného stromčeka. Dlho som rozmýšľal skade taký dostať. Nakoniec som dospel k záveru že na Lázku najdeme nejaký spílený strom a z toho odpílime vrcholec. Už len vystihnúť dobré počasie , požičať si od starkej pílku a ideme. Ešte mi vŕtalo v hlave koho zobrať na pomoc.
Tomáš sa podujal na túto činnosť. Zobrali sme pílku, išli na Lázok, pozreli sme sa či sa nikto nepozerá, našli jeden starý spílený strom, a ideme na to.Tomáš chytil strom a ja som ho odpílil ten
vrcholec. Stromček sme ukryli pri skládke. Skoro ráno keď som prišiel autobusm do školy, išiel som na skládku a stromček som zobral. Už len vystihnúť keď ma nikto nevidí, a šupom s ním do školy.
Dievčatá doniesli ozdoby, a mali sme vianočnú výzdobu ako nikto iný.

Koncoročný výlet na Orave

Bolo to na konci 7. ročníka. Náš koncoročný výlet, bol výlet na Oravský hrad a Oravskú priehradu.
Na Oravskom hrade bola sranda. Keď nás sprievodkyňa sprevádzala hradom, tak sme prechádzali cez jednu miestnosť, kde bolo obrovské zrkadlo. Sprievodkyňa nám rozprávala o tom zrkadle toľko, že keď sa doňho pozrie nevydaté dievča, tak sa do roka vydá. Potom sprievodkyňa povedala mojej kamarátke a spolužiačke Eliške, nech sa doňho pozrie. Bola to síce len názorná ukážka. Všetci, čo sme tam boli, tak sme sa začali smiať.
Od toho výletu už ubehne o pár mesiacov druhý rok a ešte sa nevydala. Tak predsa to nebola pravda.

Deviati mušketieri

Tak môj život sú bez pochyby moji spolužiaci s ktorými som prežil deväť krásnych rokov. Za tieto roky sme prežili strašne veľa zážitkov. Ale predsa dva roky boli špeciálne a to siedmy ročník a samozrejme ten najdôležitejší posledný deviaty.


Siedmy ročník bol z môjho pohľadu ten najlepší pretože sme sa len zabávali a ničili všetko čo nám prišlo pod ruky, a to myslím do slovne. Našim najväčším "úspechov" boli bezpochyby rozbitie dverí ktoré sa nám podarilo rozbiť až tri krát. No nikto nežaloval že kto to urobil, všetci sme držali pokope a nejak sa to neskôr aj utriaslo. Medzi ďalšie "úspechy" patria: rozbitie stoličiek, kvetináčov, a tak isto aj okien. Boli sme proste živá trieda ktorá určite ostane v pamäti každého učiteľa či už v dobrom alebo v zlom.
A už sme, ty najstarší, tí najmúdrejší. Pomaly ale isto sa lúčime s tou to školou bude mi to tu strašne chýbať moji spolužiaci ale aj iný kamaráti z iných tried a samozrejme aj učitelia. No ešte pred nami je pár mesiacov a hlavne náš koncoročný výlet na ktorý sa strašne teším. Bude mi to chýbať, zbohom základka.

Vojny s kriedami

Už sme deviataci. Deväť rokov školy ubehlo veľmi rýchlo. Zažili sme spolu veľa pekných a vtipných zážitkov.
Medzi nezabudnuteľné zážitky patria najmä vojny s kriedami. Minuli sme ich veľa a pomaľovali sme si nimi trochu aj triedu, keď kriedy nepadli na protivníka ale na stenu. Mali sme to potom upratať čo sa nestalo, lebo sme utekali domov, aby nás nevyhrešila triedna. Preto to potom po nás museli upratať tety upratovačky, ktoré sa na nás veľmi hnevali že sme im urobili prácu navyše.
Na školu máme veľmi pekné spomienky na ktoré určite nikdy nezabudneme a budeme na ne radi spomínať, či už sami, alebo niekedy keď sa spolu stretneme.

Ako sme sa dostali do deviateho ročníka

Snáď každý z nás si pamätá, keď sme ako malí prváci nesmelo robili svoje prvé kroky po škole, báli sa starších žiakov a spoznávali "tajné" zákutia našej školy. Nevedeli sme si zaviazať šnúrky na topánkach a už vôbec sme nemali ani tušenie, že Ježiško nie je pravý.
A zrazu sa to všetko pomaly začalo rúcať a z nás sa stávali starší a starší žiaci, skúsenejší, ktorí tým mladším hovorili "To sme preberali vlani, bolo to ľahké!" Z nesmelých prvákov, druhákov, tretiakov a štvrtákov sme sa prehupli na druhý stupeň a spoznávali radosti a strasti, ktoré to obnáša. Stali sa z náš tínedžeri, ktorí si pravidelne zabúdajú domáce úlohy, nosia vyťahané tričká a dávajú ostatným jasne najavo, že sú na škole najstarší.


Ako sa to vlastne všetko stalo? Len nedávno sme si prvý raz sadli do školských lavíc a pomaly ich na tejto škole už neuvidíme. Prešlo to naozaj veľmi rýchlo.
Ja len dúfam, že na seba tak rýchlo nezabudneme a užijeme si tých zvyšných pár mesiacov, kým nám naposledy "odzvoní". Snažiť sa už príliš nemusíme, veď testovanie je už ďaleko za nami. ;)

Elita a jej členovia :D

Deviata trieda je pre mňa dôležitý rok, pretože som tam s ľuďmi ktorých poznám 9 rokov.
Väčšinu ľudí poznám zo škôlky.

Prežili sme spolu neskutočne veľa dobrodružstiev a srandy. Niekedy prišli aj pády po zle napísanej písomke, myslím si že nie každý je dokonalý a spraví určité chyby, či už rozbité dvere alebo sklo (to sa konkrétne mne podarilo) nuž stáva sa. Aké by to boli potom spomienky ktoré si nezapamätáme určitou výnimočnou udalosťou? Myslím si že žiadne spomienky, bolo by to bezduché a nudné! Tak preto vymýšľame hlúposti :). Každý podrží toho druhého. Som hrdý že mám takých super kamarátov. Koniec deviatej triedy je asi najbolestnejší, ale tak to v živote chodí. Na záver by som chcel napísať že vás mam rád a budete mi chýbať..... :D

Prvý deň s mojou triedou

Ahoj som Bianka Holosová a tento rok je mojím posledným rokom na základnej škole. A taktiež posledným rokom z mojimi úžasnými spolužiakmi.

Keď som prvý krát prišla do triedy, mojich spolužiakov, bola som tretiačka. Bola som vystrašené malé dievča, bola som tam nová aj z jedným spolužiakom volá sa Karol. Takže pokračujem pri tom ako som prišla do 3-tej triedy. Do triedy ma zaviedlo dievčatko z menom Eliška,bolo to super dievča na pohľad. Prišla som do triedy sadla som si do prvej lavice pri katedre obzrela som sa a blížilo sa ku mne dievča z menom Tatiana jej prvé slová ktoré nás hneď prvý deň zblížili boli "Ahoj, môžem si k tebe sadnúť?" Odvrkla som "Ahoj,áno môžeš".P.učiteľka Mitterová bola moja triedna učiteľka v tejto škole.Bola to strašne dobrá osoba :-).. tak a prišlo k zoznamovaniu. Každý sa pozdravil, my dvaja spolužiaci ja a Karol sme povedali naše mená. Takto sme sa zoznámili a držíme ako kolektív pomaly 7 rokov. Naše vyrušovanie cez hodiny nemajú chybu, hlavne keď sa začne smiať jeden a potom celá trieda. Naše chodenie "von" do margaréty, naše šialenstvá cez prestávky, toto všetko mi bude chýbať ale dúfam že sa budeme stretávať aj po koncoročnom vysvedčení...

Vitajte na našom webe!

Ahojte všetci návštevníci nášho webu!
Bude to o nás, deviatich kamarátoch v poslednom ročníku.
A kto sme my? Predsa deviataci, absolventi základnej školy!
Tešte sa na naše zážitky, názory, nápady, skúmania a množstvo ďalších vecí.

Vaši deviataci