Najprv stojíme v rade na obed a netrpezlivo čakáme na svoju porciu jedla, pomedzi to sa chlapci bijú a dievčatá rozoberajú najnovšie klebety, ktoré sa dozvedeli cez prestávky. Ako sa rad blíži k okienku na jedlo, bitky ustanú a nastáva tlačenica. Každý si nájde svoje miesto, podľa toho ako dobehol a keď sa konečne dostane k okienku, je šťastný.
S táckou sa potom uberáme k svojmu stolu. Náš stôl je úplne na samom konci jedálne, kde sa môžme nerušene rozprávať.
My ako malí prváci a náš obedový stôl, ktorý bol vtedy úplne vpreduPri stole má každý svoje miesto. To sa viac-menej mení podľa toho, kto ako dobehne do jedálne.
A keď sa každý z nás usadí, nastane zábava. Občas sa pri obede nedá poriadne sedieť, tak sa stôl natriasa našim smiechom.
Prvú väčšinou jeme polievku, ktorá často skončí v miske spolužiakov. Potom máme hlavné jedlo - nejaké mäso, múčnik alebo cestoviny. Pamätám si, ako sme raz mali na obed tvarohový koláč. Bol piatok, všetky hodiny sme už mali za sebou a tak sme sa dobre zabávali. Spolužiak Dominik vyprskol smiechom a jeho tvaroh z koláča skončil na oproti sediacemu Tomášovi, vedľa sediacemu Karolovi a tiež aj Dominik sám ho mal po tvári.
Celá trieda sa smiala ešte aspoň týždeň a vždy, keď si na tento incident spomenieme (a hlavne pri obede) tak sa dodnes zabávame.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Napíšte Váš názor na článok, prípadne nejakú sťažnosť/prosbu.