Siedmy ročník bol z môjho pohľadu ten najlepší pretože sme sa len zabávali a ničili všetko čo nám prišlo pod ruky, a to myslím do slovne. Našim najväčším "úspechov" boli bezpochyby rozbitie dverí ktoré sa nám podarilo rozbiť až tri krát. No nikto nežaloval že kto to urobil, všetci sme držali pokope a nejak sa to neskôr aj utriaslo. Medzi ďalšie "úspechy" patria: rozbitie stoličiek, kvetináčov, a tak isto aj okien. Boli sme proste živá trieda ktorá určite ostane v pamäti každého učiteľa či už v dobrom alebo v zlom.
A už sme, ty najstarší, tí najmúdrejší. Pomaly ale isto sa lúčime s tou to školou bude mi to tu strašne chýbať moji spolužiaci ale aj iný kamaráti z iných tried a samozrejme aj učitelia. No ešte pred nami je pár mesiacov a hlavne náš koncoročný výlet na ktorý sa strašne teším. Bude mi to chýbať, zbohom základka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Napíšte Váš názor na článok, prípadne nejakú sťažnosť/prosbu.