Slávnostný prejav

Dnes 30.6.2011 sme sa zišli aby sme ukončili školský rok 2010/2011. Ako každý rok sa deviataci lúčia so základnou školou a dnes to čaká nás, deviatich kamarátov.V roku 2002 sme vošli do školeksje brány ako prváčikovia, ustráchaní, rozplakaní, zvedaví, ale plní odvahy začať náš školský život. Postupne sme sa dopracovali na druhý stupeň.
Zdá sa mi to ako by to bolo včera. Dnes sme už veľký žiaci, plný odvahy a sebavedomosti, ktorým sa brána základnej školy, dnes zavrie. A pred očami sa nám otvorí nová brána do nového života na stredných školách. Ale nikdy sa nebojme, že prehráme v našom živote, pretože nás ten strach vyradí z hry. So spolužiakmi mám veľa zážitkov. Hlavne obhadzovanie sa kriedami , smiatie sa cez hodiny. Pravdaže mám aj zlé spomienky napr.rozbité dvere, rozbité okná.
Ďakujem všetkým učiteľom, že nás veľa toho naučili, že nás poučili a upozorňovali. Veľa krát na nás učitelia kričali, že sme sa niečo nenaučili a povedali sme im toho málo, ale stručnosť je dcérou múdrosti. Veľakrát sme sa nenaučili, načo sa učiť? Sám život nás naučí. Mnohokrát kričali ,,Neodpisuj!", Nikto neodpisoval každý si cvičil len zrak.
Posledné dva školské roky, každý z nás pocítil, že už nám neostáva veľa času a že čoskoro sa každý vyberie inou cestou, tak sme si to pekne užívali. Chodenie do reštaurácie, rozprávanie sa na zastávke...
Dnes končíme našu spoločnú školskú dochádzku, ale dúfam, že sa zopárkrát stretneme všetci po kope, lebo priatelia sú ako anjeli, ktorí ťa zdvihnú, keď naše krídla zabudnú lietať.

Ďakujem za pozornosť.